Po stopách Hnedoslovákov

Hnedoslováci sú ľudia, o ktorých sa v našich končinách vedú búrlivé diskusie a sú za posledné obdobie témou číslo jeden. Nech je už tvoj názor na nich akýkoľvek, nikto ti ho vyvrátiť nemôže. Dnes však nebudem rozoberať, či sú to prefíkaní občania Slovenskej republiky alebo že sa neprávom celé etnikum hádže do jedného mechu. Dnes vám priblížim ich kultúru, aby ste ich videli z inej perspektívy.

Pôvod a delenie

Rómovia pochádzajú z Indie, čo dokazuje tmavšia farba pokožky. I keď je objasnený ich pôvod, dôvody, prečo opustili svoju domovinu a začali s kočovným spôsobom života, sú dodnes podložené len hypotetickými domnienkami. Odchod Rómov z Indie sa datuje od 9-10. storočia. 

Transformáciou zadnopodnebnej hlásky d, ktorá nemá v európskych jazykoch obdobu, vysvetľuje lingvistika pôvod ich vlastného pomenovania od indického Dómovia cez Lómovia v oblasti Prednej Ázie na európske Rómovia.    

V súvislosti s menami možno uviesť, že samotní Rómovia sa označujú rôzne. Na Slovensku sú Rómovia zastúpení v najväčšej miere rumungrami, tj. usadlými Rómami najmenej tristo rokov. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku 1959 kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie - Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (predvádzači cvičených medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné).    

Róm či Cigán?

Oslovuje ich každý po svojom, avšak podľa Hnedoslovákov formálnejší a žiadanejší  je prvý termín. Časť Rómov, ktorí sa stotožnili s pomenovaním Cigán, sa nazdáva, že ide o prekladovú formu ich mena alebo ide o asimilovaných Rómov, prevažne z hudobníckych rodín,  žijúcich na južnom Slovensku. Dištancujú sa od nelichotivého slovenského názoru majority na ich celé etnikum. Medzinárodné spoločenstvo tohto etnika sa ohradzuje voči všeobecne rozšírenému nepriaznivému označeniu Cigán, ktoré najmä v slovanských jazykoch nadobudlo negatívny charakter (cigáň, klamár, zlodej). V medzinárodnej Rómskej Únii, založenej v roku 1971, došlo k dohode o spoločnom používaní Rómovia, ktoré začína byť akceptované vo viacerých krajinách Európy. V roku 1990 Ústav Ľ. Štúra zaujal stanovisko k pomenovaniu Róm, ktorým sa označujú i v oficiálnych vládnych a rezortných materiáloch či tlači.

Duchovná kultúra

Nad uchovávaním zvykov, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie, bdeli ženy, najmä však vážená staršia matka, ktorá rozumela liečeniu, vešteniu i čarovaniu- nazývali ju phuri daj (stará matka). 

V minulosti Rómovia nedbali príliš na sobáše. Mladému páru sa usporiadali pytačky, na ktorých im do spojených dlaní previazanými šatkou vážený muž z osady- čhibalo alebo krstný otec nalial víno. Keď vypil ženích z nevestiných dlaní víno a ona z jeho, boli považovaní za mladomanželov. Veľkú svadbu usporiadali vtedy, keď si našetrili viac peňazí a mali už 1 alebo 2 deti. U Olašškých Rómov sa mladucha kupuje.

Ak niekto v osade zomrel, zavládol veľký smútok. V dome zomrelého zakryli alebo zvesili zrkadlo. Do truhly dali mŕtvemu najkrajšie šaty a pochovali ho s obľúbenými vecami. Od chvíle úmrtia až do pohrebu boli Rómovia pri ňom- cez deň sa modlili pri truhle ženy, v noci ich vystriedali muži. Rómovia sa báli mŕtvych, verili, že mŕtva duša sa môže vrátiť a oznámi to v sne, buchnutím dverí alebo inými viditeľnými znameniami.
Väčšina Rómov na Slovensku sa hlási k rímsko-katolickému vierovyznaniu. Náboženské obrady však navštevujú zriedka, pretože najmä v izolovaných rómskych osadách je sociálna dištancia zo strany domácich tak veľká, že sa neodvažujú navštevovať bohoslužby v kostole, alebo im v tom priamo zabraňujú miestni. V niektorých lokalitách východného Slovenska nesmú napríklad sedieť medzi ,,bielymi", alebo je usporiadaná špeciálna ,nedeľná omša pre Rómov" v sobotu.

Miestom každoročného stretnutia duchovnej kultúry sa pre všetkých Rómov stalo francúzske mesto Les Saintes Maries de la Mer, kam si prichádzajú už od polovice 19. storočia uctiť svoju patrónku-sv. Sáru.

Hnedoslováci za sporákom

Rómska kuchyňa vychádza so skromných a chudobných pomerov. Dnes platí zásada, že každá rómska matka sa snaží návšteve ponúknuť nespočetné množstvo jedla. Pravdepodobne tak nevedomky zaháňajú strach z hladu, ktorého si Rómovia v minulosti užili viac než dosť.
Príprava jedál je nenáročná. Jedlá sú pripravované prevažne z múky, strukovín, mliečnych produktov a údenín. Rómovia nikdy nejedia psy, mačky a kone. Vo svojom náboženstve znamená pre nich kôň súčasť rómskej duše- je to symbol, ktorý predstavuje voľnosť, silu, priateľstvo a pracovnú silu, ktorá zaisťuje obživu.

Ako majú Slováci svoje bryndzové halušky, Rómovia majú svoju goju, ktorej základnou surovinou sú bravčové črevá. Medzi ďalšie populárne jedlá patrí marikľa (placka), pašvare (údené rebrá), kľončka (údené koleno), džatky či kuracie soté známejšie ako cigánska, na ktorej si pochutnávame na vianočných trhoch.   

Rómske remeslá

Starousadlí Rómovia sa venovali tradičným remeslám (kováčstvu, uhliarstvu, košíkarstvu, korytárstvu...) a hudobníctvu. Kováčstvo si priniesli pravdepodobne už z Indie. Ženy tkali úzke, tzv. cigánske tkanice. Rómska hudba na strednom a východnom Slovensku sa stala nositeľkou slovenského hudobného folklóru. Na šľachtických sídlach a v mestách bolo hudobníctvo hlavným zdrojom obživy, na vidieku pomenej. Olaššskí Rómovia sa zaoberali najmä obchodovaním s koňmi a podomovým predajom.

Rómovia a dobrovoľníctvo

Ak máš voľno a chceš podať pomocnú ruku, rôzne komunitné centrá, ktoré majú na starosť rómske deti či združenia, ocenia tvoju pomoc. 

Nedávno sa konal medzinárodný festival Cigánsky bašavel, pri ktorom bolo nedostatok dobrovoľníkov. Prečo sa do podobných projektov nezapojiť? Ak by si rád pomohol a je tam stále to ,,ale sú to Rómovia...", predsudky odlož bokom. Ak si ovplyvnený názormi väčšiny na Rómov, zapoj sa z prostého dôvodu- pomôž deťom prejaviť ich tanečný či spevácky talent. Deti sú naša budúcnosť a mnohé na zlú povesť svojich rodičov neprávom doplácajú. Dá sa pomôcť i finančne, kedy sa mesačne posiela určitá čiastka peňazí, ktorá podporuje študujúce rómske dieťa. Pomôcť môžeš i tak, že staré hračky či oblečenie daruješ rómskej organizácii.
Ak by si si chcel prečítať viac o možnosti pomáhať rómskym deťom, klikni na link nižšie.
/http://www.divemaky.sk/